Nálepky jin- jang

<!--[if gte mso 9]><xml> Normal 0 21 false false false CS X-NONE X-NONE </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]> <style> /* Style Definitions */ table.MsoNormalTable {mso-style-name:"Normálna tabuľka"; mso-tstyle-rowband-size:0; mso-tstyle-colband-size:0; mso-style-noshow:yes; mso-style-priority:99; mso-style-parent:""; mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt; mso-para-margin-top:0cm; mso-para-margin-right:0cm; mso-para-margin-bottom:10.0pt; mso-para-margin-left:0cm; line-height:115%; mso-pagination:widow-orphan; font-size:11.0pt; font-family:"Calibri","sans-serif"; mso-ascii-font-family:Calibri; mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-hansi-font-family:Calibri; mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:"Times New Roman"; mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-ansi-language:CS; mso-fareast-language:EN-US;} </style> Kedysi dávno starí čínski mudrci premýšľali, ako priblížiť a vysvetliť svet a všetky jeho rozmanité podoby. Hľadali základný vzťah, ktorý popisuje fenomén pôvodu a účinku dostatočne zrozumiteľne.

 

Jin je ženský prvok, jang je mužský prvok. Jin je tma, jang je svetlo. Jin je pasívna, jang je aktívny. Jin je zem, mesiac, vnímavosť, temnota a chlad. Jang je drak – divoký, silný, vášnivý, temperamentný a plný života, predstavuje nebo a slnko. Jin je smrť, jang je život. Tieto protikladné sily nestoja proti sebe ako dobré a zlé, ale navzájom sa dopĺňajú, sú na sebe závislé – bez tmy nemôže byť svetlo, bez života nie je smrť.

 

Vzájomné pôsobenie jin a jang vytvára zmeny, ktoré udržiavajú svet v pohybe. Leto prechádza do zimy, noc sa stáva dňom...

 

Vychádzali pritom z predpokladov, že svet bol vo svojom prvopočiatku len neohraničenou prázdnotou, ktorú nazvali WU ČCHI. Z tohto vznikla prvá aktivita, ktorú nazvali JANG a jej protipól neaktivita JIN. Každý stav a celok, ktorý v sebe obsahoval aktivitu i neaktivitu potom pridelili meno TAI JI.

 

Na základoch tejto čínskej teórie stojí a vyvíja sa celá čínska medicína, filozofia i prírodné vedy.

 

Ťažiskom čínskeho myslenia sú protichodné sily jin a jang, ktoré sú podstatou univerza.

 

Príroda sa mení a vyvíja v istých cykloch – narodenie, vývoj, smrť – v nekonečnom kolobehu sa tieto fázy musia nevyhnutne podriadiť zákonom jin a jang. To znamená, že premena jedného stavu do druhého je pevne daná a nezmeniteľná: leto sa zmení na zimu, mladosť prejde do staroby, po dni nasleduje noc... Tieto protipóly existujú v harmónii a vzájomne sa dopĺňajú. V zmysle celistvosti sú oba dôležité, ale ani jeden z nich nie je dôležitejší ako druhý.

 

V symbole jin / jang biela bodka v čiernom poli a čierna bodka v bielom poli pripomínajú, že každá kvalita obsahuje niečo aj zo svojho protikladu.

Prihlásenie